Slovensko

Itinerár č. 1:
Záhorie – Myjava – Dolné Košariská

Keď chcú Bratislavčania stráviť víkend niekde v prírode, kam nemusia ďaleko cestovať, prvou voľbou býva zväčša Harmónia. My sme sa tentokrát rozhodli vybrať sa len o niečo ďalej a preskúmať Záhorie a Kopanice. A zážitkov sme mali neúrekom!

Ak zistíte, že ste hladní, hneď ako vytiahnete päty z Bratislavy, určite zájdite do legendárnej stupavskej pizzerie da Mario e Nicola, ktorú vlastnia dvaja bratia zo Sardínie. Dajte si pizzu buffalota, carpaccio z chobotnice a mušle na bielom víne a výlet sa môže začať! Po prvej gastronomickej zastávke sa môžete vybrať spáliť časť kalórií na blízky hrad Pajštún, kde vám strmé 45-minútové stúpanie dá pekne zabrať, ale odmenou vám budú nádherné výhľady na Karpaty, Záhorskú nížinu a pri dobrej viditeľnosti dokonca i na Alpy.

V Malackách sa potom môžete zastaviť pozrieť si Pálffyovský kaštieľ zo 17. storočia s pekným zámockým parkom. My sme už však mali naplánovanú prehliadku Holíčskeho zámku, reprezentačného letného sídla Habsburgovcov. Hneď pri príchode nás prekvapila monumentálnosť, ale i schátranosť celého objektu, ktorý je obkolesený vodnou priekopou a opevnený bastiónmi. Dozvedeli sme sa, že František I. Lotrinský mal k Holíču veľmi dobrý vzťah, mimoriadne často ho navštevoval a výnimočná tu nebola ani prítomnosť jeho manželky Márie Terézie. Ide o jeden z mála zámkov na Slovensku, ktorý máte možnosť vidieť v pôvodnom stave, keďže k rekonštrukcii obrovského komplexu dochádza postupne a momentálne sú obnovené len niektoré z okolitých hospodárskych budov. Ak sa vyžívate v krásne upravených historických miestnostiach so zachovalým dobovým nábytkom, prehliadka tohto zámku asi nebude úplne pre vás. Je ale naozaj fascinujúce obdivovať vyblednuté chinoiserie na dverách Čínskej sály, pôvodnú štukovú výzdobu či prechádzať sa v tomto kolosálnom, polorozpadnutom objekte po tej istej podlahe ako Mária Terézia. Po prehliadke si môžete dať kávu alebo pohár vína v Zámockej vinárni, my sme ale mali namierené do tunajšieho pivovaru Wywar, ktorý sa za šesť rokov svojej existencie pevne zapísal na pivovarskú mapu Slovenska. Wywar dostal svoje pomenovanie po starom názve mesta Holíč, čo v preklade znamená Nový Hrad. Súčasťou celého objektu, ktorým nás previedol najstarší syn majiteľa Martin Kadlec, sú aj hospodárske budovy z čias Františka Lotrinského, ktorý mal v Holíči továreň na výrobu textilu. V priestoroch, ktoré sa v minulosti využívali napríklad na sušenie maku, otvorili ako prvú v roku 2013 pivovarskú reštauráciu Jozef II., o rok neskôr nasledoval samotný pivovar s pizzeriou. Zákazníci sú už zvyknutí, že na výčape majú na výber zakaždým z desiatich druhov piva a každý mesiac sa môžu tešiť na nejakú novinku. Za posledných šesť rokov už vyrobili viac ako dvesto druhov piva, no najpredávanejšie je jednoznačne „10-tka“ Jozef II., ktorá bola prvým pivom, ktoré tu vyrobili. Okrem klasických ležiakov tu môžete ochutnať aj u nás stále populárnejšie pivá IPA, rôzne druhy pív s ovocnými príchuťami, do ktorých pridávajú pravé ovocné pyré, ale napríklad aj vynikajúcu polotmavú „13-tku“ Ján, ktorú sme ochutnali my. Výborné boli aj hovädzie líčka s koreňovou zeleninou a zemiakovou kašou, ktoré nám naservírovali v reštaurácii, a my sme sa už tešili na dezert – skalický trdelník!

Z Holíča je to do Skalice necelých 10 minút, a aj keby ste tu nestihli nič iné (čo by bola škoda), pravý skalický trdelník, ktorý tu vyrábajú podľa tradičnej receptúry a pečú na drevenom uhlí, určite ochutnajte. S ostatnými, komerčne vyrábanými trdelníkmi sa jeho chuť a konzistencia naozaj nedá ani porovnať. My sme mali možnosť nahliadnuť do „zákulisia“ a pozrieť si celý priebeh vzniku tejto skalickej legendy v miniatúrnej výrobni, ktorá je súčasťou Františkánskeho kláštora a Vínotéky u Františkánov. Trdelník v meste robí viacero producentov, ale aj samotní Skaličania vám potvrdia, že tu je najlepší, a ak si ho chcete kúpiť, tak radšej príďte ráno, lebo okolo obeda už často býva vypredaný! A to ich tu od piatej ráno do deviatej večer upečú 130 každý deň a nikam ho nedistribuujú!

Asi pre vás nebude novinkou, že skalický trdelník je prvý slovenský tradičný výrobok, ktorý získal ochrannú známku (v októbri 2007), no málokto vie, že jeho receptúra sa na Slovensko dostala zo Sedmohradska cez kuchára grófa Gvadániho, ktorý v Skalici žil koncom 18. storočia. A v čom spočíva tajomstvo jeho delikátnej chuti? V prvom rade v tom, že presne dodržiavajú pôvodnú receptúru a pečú ho naozaj na drevenom uhlí. Na spôsob pečenia sa totiž, ako sme sa dozvedeli, ochranná známka nevzťahuje. Ďalšou významnou veličinou je čas. Výroba jedného trdelníka tu trvá 45 minút. Cesto kysne štyrikrát, po zamiesení sa z neho urobia malé bochníčky, ktoré sa vyšúľajú do tenkých štanglí. Tie sa obtočia okolo dreveného trdla a potrú vyšľahaným vaječným bielkom a nasekanými vlašskými orechmi. Pri pečení sa trdelníky pomaly otáčajú a potierajú olejom s masťou. Pomalé pečenie dodá orechom na povrchu chrumkavosť, no vláčnosť cesta zostane zachovaná. Na záver sa trdelník posype práškovým cukrom a vrcholné dielo skalickej gastronómie je na svete!

Po tomto ultimátnom gastronomickom zážitku je čas na malú prechádzku po Skalici. A je tu naozaj čo vidieť – od kultúrneho domu podľa návrhu Dušana Jurkoviča z roku 1905 v secesnom štýle s unikátnou fasádou a ojedinelou divadelnou sálou po stredovekú Rotundu sv. Juraja, ktorá je najstaršou pamiatkou v meste, či starú ľadovňu. Mimoriadne nás zaujala aj Škarniclovská tlačiareň, ktorá v Skalici fungovala už od konca 17. storočia, a tiež vtipný výklad miestnej sprievodkyne. A to sme ešte nespomenuli skalické víno… Vinárov a sklípkov je tu viac než dosť, určite však ochutnajte Skalický rubín, ktorý má od roku 2018 ochrannú známku Európskej únie a vyrábať sa môže výlučne z odrôd Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Modrý Portugal. Skaličania ho považujú za liek a najradšej ním zapíjajú ďalšiu miestnu špecialitu – skalický zázvorník. S ponukou stravovacích zariadení vo večerných hodinách je to tu ale trošku poslabšie, najlepšie je asi uspokojiť sa s oškvarkovou pomazánkou a chlebom, ktorú vám naservírujú k vínu. Naopak, ráno nás Skalica prekvapila dvoma výbornými kaviarňami – v Kafé Knižnica vám výberovú kávu a výborné, nápadité raňajky naservírujú už od siedmej ráno a určite nevynechajte ani sympatickú pražiareň Koloniál, v ktorej si kúpte vrecko čerstvo upraženej kávy so sebou.

Zo Skalice sme sa vybrali smerom na Myjavu. Prvou zastávkou bol malý skanzen Gazdovský dvor v obci Turá Lúka, kde vám veľmi vtipná pani Elenka porozpráva množstvo zaujímavostí o tradičnej kopaničiarskej kultúre, gastronómii a remeslách a prevedie vás jednotlivými miestnosťami zachovalej, viac ako storočnej usadlosti. Ak sa chcete pokochať tunajšou prírodou, odvezte sa 5 minút autom na druhý koniec dediny, kde si môžete vybehnúť na 10-metrovú vyhliadkovú vežu Hrajky. Neďaleko (asi 12 minút autom na sever od Myjavy) je tiež vodná nádrž Brestovec s 20-metrovou rozhľadňou Poľana, z ktorej je krásny výhľad na českú aj slovenskú časť Bielych Karpát.

My sme z Gazdovského dvora vyrazili do Brezovej pod Bradlom. Keďže v čase našej cesty bolo práve 140. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika, rozhodli sme sa pozrieť si Mohylu na Bradle, naozaj monumentálne dielo architekta Dušana Jurkoviča, slávneho rodáka z Turej Lúky. Odtiaľ sme zamierili do Štefánikovho rodného domu v Dolných Košariskách. Návštevu tohto neveľkého objektu, ktorého komentovaná prehliadka trvá približne 45 minút, si určite nenechajte ujsť, od zanieteného sprievodcu sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí Štefánikovom živote a pozrieť si tu môžete nespočetne veľa artefaktov zo Štefánikových ciest po celom svete, ako aj jeho uniformy, pôvodný nábytok či predmety každodennej potreby.

Potom nás už čakal obed v jednej z najlepších prevádzok, ktoré sme na tejto ceste navštívili. Úchvatná rodinná reštaurácia s ťažko zapamätateľným názvom Holotéch víška v Dolných Košariskách, len kúsok od Štefánikovho domu, vás prekvapí krásnymi tradičnými vinárskymi maľbami na stenách, jednoduchými, no neuveriteľne dobrými jedlami a výberovou kávou. Na mieste, kde umne mixujú tradíciu s inováciou, sme ochutnali vynikajúce halušky s domácou kozou bryndzou a slaninkou, šalát s jahňacím mäsom aj domáce šúľance s orechovou posýpkou, maslom a ovocím. K tomu sme si dali lipový čaj a na záver výbornú kávu. Dozvedeli sme sa, že, „víška“ je kopaničiarsky názov pre miesto, kde sa skladuje obilie, a že práve Kopanice sú miestom, kde končila Valašská kolonizácia – odtiaľ pochádza aj názov Košariská, keďže všade naokolo boli košiare. Holotéch víška sa snaží nadväzovať na valašskú, ako aj kopaničiarsku tradíciu a z gastronomického hľadiska určite patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa dá v tomto kraji navštíviť. Za pozornosť ale určite stojí aj rodinná reštaurácia Na nátoni severne od Myjavy, ktorá funguje len na objednávky a špecializuje sa najmä na steaky z vyzretého mäsa, ku ktorým podáva prémiové vína z celého sveta.
Na záver sa ešte vráťme k pivu – ak ste fanúšikom remeselných pív, bude na Záhorí vaším hlavným cieľom undergroundový Hellstork Bar v Senici s ponukou kočovného pivovaru Hellstork.

Itinerár č. 2:
Nitra – Beladice – Topoľčianky

Druhú cestu sme podnikli do Nitrianskeho kraja, ktorý tiež nebýva prvoplánovou turistickou destináciou. A je to škoda – nie sú tu síce hory, no pre gurmána je tento región ako stvorený – pestujú sa tu vynikajúce vína, v zrekonštruovaných kaštieľoch aj vidieckych reštauráciách varia výborn0 regionálne špeciality a bohatá je aj tunajšia kaviarenská kultúra.

Prvou povinnou zastávkou na gurmánskych potulkách po Nitrianskom kraji by bez váhania mala byť Sýpka u Ludvíka v obci Báb, ktorú nájdete hneď pri zjazde z diaľnice smerom na Nitru. Starú sýpku zrekonštruovali v roku 2007 a dnes funguje ako vidiecka reštaurácia a penzión. Môžeme vám zaručiť, že taký vynikajúci paprikáš zo sumca s domácimi tvarohovými rezancami, sviečkovú na smotane či buchty na pare ste jedli naposledy u babky. Zameriavajú sa na tradičné recepty maďarskej, českej a slovenskej kuchyne, a okrem à la carte menu majú aj týždenné špeciály, v ktorých môžete natrafiť na delikatesy ako baraní guláš či králika so špenátom. Stôl si rezervujte dopredu, býva tu stále plno a rátajte tiež s tým, že na jedlo si chvíľku počkáte.

Po výdatnom obede môžete ísť na pohár vínka do vinárstva Vinidi, ktoré sídli na opačnej strane diaľnice (degustáciu si však musíte dohodnúť dopredu), a poobede je čas na preskúmanie Nitry. Určite si pozrite synagógu, Diecézne múzeum a knižnicu či peknú pešiu zónu s meštianskymi domami. Nás však najviac zaujímali kaviarne. Na výberovú kávu, aperitív alebo cocktail určite zájdite do dnes už legendárneho Záhiru, ktorý patrí k najlepším barom na Slovensku. Znamenité gelato ochutnajte v ďalšej nitrianskej legende Gio Caffé, a ak ste skôr fanúšikom čaju, nesmiete vynechať Čajovňu dobrých ľudí manželov Ondejčíkovcov, ktorí za čajom precestovali celý svet a dnes patria na Slovensku k najväčším odborníkom v tejto oblasti. Naučia vás, ako jednotlivé čaje správne pripravovať, ochutnávať, ale aj to, aké majú liečivé účinky. Za zmienku stojí aj veľmi pekne architektonicky vyriešené Castellum Cafe, zasadené do hradného vrchu, či novootvorená kaviareň na Nitrianskom hrade Vazulka.

Po takomto vyčerpávajúcom popoludní je čas na oddych. My sme si na prenocovanie vybrali hotel Tartuf v Beladiciach a bola to naozaj dobrá voľba. Zrekonštruovaný kaštieľ bol jedným z prvých na Slovensku, ktorý otvorili ako ubytovacie zariadenie pre verejnosť pred pätnástimi rokmi. Dodnes je hotel rodinným podnikom, v ktorom dcéra majiteľa Petra Čankyová každodenne dohliada na chod celej prevádzky. Na terase tunajšej reštaurácie s výhľadom na krásny anglický park sme ochutnali foie gras s domácou brioškou a hruškovým čatní, teplý zeleninový šalát s lososom a vynikajúci cisársky trhanec s ovocím a jablkovým pyré. Po večeri sa môžete prejsť po parku, ktorého súčasťou je aj najstaršia – až 250-ročná – lipa na Slovensku, alebo sa osviežiť v mimoriadne vkusnom wellnesse s 15-metrovým krytým bazénom, saunami a vírivkou, z ktorého je pekný výhľad na bio jazierko.

Hotel Tartuf je tiež výborným východiskovým miestom pre viaceré „atrakcie“ v okolí. Keďže sme časopis pre gurmánov, do pozornosti dávame najmä vinárstvo Tajná, s ktorého vínami ste sa už určite stretli. Či ste ho aj navštívili, nevieme, ale určite vám jeho návštevu odporúčame. Pri západe slnka so sektom Tajná v pohári sa tu, uprostred vinohradov medzi Vrábľami a Levicami, budete cítiť ako v Kalifornii. Degustácie si však treba dohodnúť dopredu. Naším ďalším cieľom bolo Arborétum Mlyňany. Pôvodne sme si mysleli, že za hodinu si to prebehneme a ideme ďalej, keďže pozorovanie rastlín nepatrí k našim hlavným koníčkom. Boli sme však na omyle. Toto miesto má naozajstné čaro a hlavne neskutočné množstvo kvetín a drevín z celého sveta. Ak sa chcete aspoň čiastočne oboznámiť so svetovou flórou, vyhraďte si na jeho návštevu minimálne tri až štyri hodiny. Arborétum v Mlyňanoch, ktoré funguje už neuveriteľných 130 rokov (v roku 1893 ho založil uhorský šľachtic Štefan Ambrózy), je považované za jednu z najkrajších a najbohatších záhrad v strednej Európe. Na rozlohe 67 hektárov sa môžete zrazu ocitnúť pod čínskou pagodou, v japonskej zenovej záhrade či v severoamerickom lese a len hlavná trasa má 4,5 kilometra!
Popoludní nás čakala prehliadka zámku Topoľčianky, ktorý je známy najmä tým, že ho ako letné sídlo využíval Tomáš Garrigue Masaryk a po ňom ďalší československí prezidenti. Podľa odborníkov je zámok v Topoľčiankach najkrajším prejavom klasicistickej architektúry na Slovensku a pre priemerného cestovateľa určite nie je žiadnou novinkou. Pre nás však jeho prehliadka bola premiéra. Napriek trošku „socialistickému feelingu“ (mierny šok vám zaistí aj návšteva webstránky) nás prekvapila úctyhodná zbierka dobového nábytku a porcelánu, nádherná 14-tisíczväzková knižnica (kde sa okrem iného nachádza aj originál prvej Bernolákovej Slovenskej gramatiky ) a tiež pôvodná Masarykova pracovňa a spálňa, v ktorej sa dá dokonca prenocovať! Nesmieme zabudnúť ani na fundovaný výklad sprievodkyne, ktorá vedela odpovedať na každú otázku týkajúcu sa histórie objektu. Ak ste fanúšikom T. G. Masaryka, toto je určite miesto, ktoré treba vidieť, a ak ste milovníkom koní, určite si pozrite so zámkom súvisiaci Národný žrebčín, ktorý sa preslávil najmä chovom najstaršieho a najušľachtilejšieho európskeho plemena lipicanov. A keď sa na výlet vyberiete s deťmi, zájdite sa pozrieť aj na najväčšie na Slovensku žijúce zviera do neďalekej Zubrej zvernice.

Tu sa naša výprava pre tentokrát skončila, vy si však cestu môžete predĺžiť a pokračovať smerom do krásnych Štiavnických vrchov alebo si spraviť túru na zrúcaninu hradu Gýmeš či prenocovať v niektorom z viacerých tunajších zrekonštruovaných kaštieľov, ako sú Mojmírovce či Château Appony, kde vás okrem príjemného prostredia prekvapí aj výborná gastronómia. Odporúčame navštíviť aj unikátneho producenta sladkých vín Žitavské vinice v Úľanoch nad Žitavou a v Nitrianskom kraji nesmieme opomenúť ani dnes už po celom svete známu a oceňovanú čokoládu Lyra, ktorá sa vyrába v Ivanke pri Nitre.

Itinerár č. 3:
Gemer – Košice – Domaša

Naša tretia cesta nás zaviedla na juh a „ďaleký východ“. Regióny Slovenska ako Gemer či Zemplín, ktorých návšteva je pre priemerného Bratislavčana viac-menej „undergroundovou“ záležitosťou, ponúkajú neuveriteľné množstvo cestovateľských, ale aj gurmánskych zážitkov a my sme si ich nechceli nechať ujsť.

Z Bratislavy sme sa v jedno pekné letné ráno vydali južnou trasou smerom na východ. Tentokrát sme nezastavili ani vo Zvolene, kde je vždy zážitkom dať si obed v Bistro Chef, ale zamierili sme rovno do gazdovstva Granárium, kde sme chceli spoznať vychýrené špeciality Gemera. Privítal nás charizmatický majiteľ Loránt, ktorému sa spolu s manželkou Silviou podarilo v Jablonove nad Turňou, asi dva kilometre od maďarských hraníc, zo starej sýpky zo 17. storočia vybudovať rustikálnu gemerskú reštauráciu s penziónom a vínnou pivničkou, v ktorej si dokonca zriadili mini múzeum vinohradníctva. Súčasťou veľkorysého areálu s výhľadom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v Toskánsku, je napríklad aj slimačí domček pre deti, v ktorom sa dá prenocovať a ku ktorému manželia vymysleli i rozprávku. Vráťme sa ale späť ku gastronómii…

Ochutnali ste už niekedy napríklad „prosciutto“ z jahňacieho stehna? Loránt vám ho k vínu, ktoré si tu tiež sami vyrábajú, rád naservíruje… rovnako ako čerstvo urobený sladký kozí syr s červeným korením, sušenú bravčovú šunku či pikantnú domácu klobásku. A keďže Gemer je presne tým miestom, kde sa mieša maďarská a slovenská kultúra a gastronómia, ochutnali sme tu aj vynikajúce bryndzové halušky v kombinácii s bravčovým perkeltom a čili papričkami! Najväčšou kulinárskou zaujímavosťou je tu ale trinásť tradičných pecí z pálených tehál, zvnútra vykladaných ílom, v ktorých na objednávku pečú všetko od pagáčov, moriek a bravčového či jahňacieho mäsa po kysnuté koláče s domácim slivkovým lekvárom. Jedinou nevýhodou (teda okrem toho, že pre Bratislavčanov je to dosť ďaleko) je to, že Granárium nefunguje ako klasická reštaurácia à la carte, návštevu si musíte objednať dopredu a obed či večeru navaria len pre väčšiu skupinu ľudí. Každopádne, halušky, bryndza, slanina a bravčové mäso sú celkom solídnym základom na podniknutie nejakej menšej či väčšej túry v tomto krásnom kraji. Ak by ste si mali vybrať len jednu, vyberte si túru k Zádielskej tiesňave. Ide o najhlbšiu tiesňavu na Slovensku vyformovanú kolmými stenami a nezvyčajnými skalnými útesmi, z ktorých vyčnieva 105 metrov vysoká Cukrová homoľa – najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Po ceste sem si pozrite aj krásne Hájske vodopády alebo sa vyberte na druhú stranu a navštívte aspoň jednu z unikátnych jaskýň Slovenského krasu, ktorý je najväčším krasovým územím v strednej Európe. Až neuveriteľných 1 100 jaskýň a priepastí Slovenského krasu je zapísaných v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najobľúbenejšou je jaskyňa Domica, v ktorej žijú rôzne druhy netopierov a zároveň je najdlhšou jaskyňou na tomto území.

My sme boli zvedaví aj na ďalší veľký ťahák v tomto kraji – Betliarsky kaštieľ. Dobehli sme sem akurát počas začínajúcej búrky, a tak mala prehliadka tohto nádherného objektu ešte lepšiu atmosféru. Kaštieľ, ktorý bol postavený ako letné reprezentačné sídlo Andrássyovcov, je výnimočný najmä tým, že nikdy nevyhorel, ani ho po znárodňovaní kompletne nevykradli. Vidieť tu tak môžete napríklad nádhernú knižnicu Andrássyovcov spojenú s hudobným salónom, krásne dobové salóniky, ale aj súkromné izby s pôvodnými vzácnymi kusmi nábytku, ručne maľované kachle či jedálenské súpravy, no najmä exotické zbierky z rôznych ciest, ktoré šľachtici podnikali do celého sveta, a dokonca aj dve múmie! Dočítali sme sa, že Betliar patrí k najnavštevovanejším zámkom na Slovensku, a určite si to zaslúži. Keď tu budete, určite sa prejdite aj po krásnom anglickom parku a choďte si pozrieť aj neďaleké Mauzóleum rodiny Andrássyovcov.

V Rožňave, ktorá je východiskovým bodom do celého Slovenského krasu, máme ešte tip pre pivárov – práve tu totiž sídli známy producent remeselných pív Kaltenecker. V minulosti robili prehliadky pivovaru, v súčasnosti sú kvôli pandémii zrušené, no stále tu funguje piváreň s reštauráciou a, samozrejme, predajňa, kde si pivo môžete zakúpiť.

A potom hurá do Košíc! V Košiciach je po gastronomickej stránke stále čo objavovať. Tentokrát sme sa rozhodli, že vyskúšame novú reštauráciu mladého šéfkuchára Michaela Thíryho, ktorého pravdepodobne poznáte z košického Baránka. Michael je známy tým, že rád experimentuje, inklinuje k severskej aj ázijskej kuchyni a svoje netradičné nápady vie dotiahnuť do konca. Reštaurácia s názvom OhniskO Fire Dining & Brew Bar je toho skvelým príkladom. Jadro ponuky tvoria steaky z vyzretého mäsa a fermentovaná zelenina všetkých možných druhov od kimči po bambusové výhonky. Evidentná je aj náklonnosť k hľuzovkám (čo vieme oceniť), ale okrem toho tu na menu nájdete toľko originálnych špecialít (pre mäsožravcov, vegánov aj vegetariánov), že naozaj neviete, čo si skôr objednať. My sme si dali sirloin steak s hľuzovkovým maslom, k tomu neskutočne dobrý kelový šalát so slaninkou a čiernym sezamom a veľký pečený zemiak z pahreby s fermentovanou zeleninou a syrom Volovec. Vyskúšali sme aj skvelé vegetariánske BBQ s tempehom, seitanom a pečeným banánom, ale čo nás okrem skvelého kimči dostalo úplne najviac boli pečené buchty s cibuľou! Naozaj neskutočné kombinácie vychutené do posledného detailu. Po takejto skvelej hostine je čas na nejaký dobrý drink – môžete vyskúšať niečo z tunajšej ponuky špeciálnych ginov, alebo pokračovať ďalej do centra mesta a dať si kvalitný cocktail v Cuba Libre alebo v The Grapes.

Najštýlovejšie strávite v Košiciach noc v hoteli Slávia priamo na Hlavnom námestí a zostaňte tu rovno aj na obed. V nádhernej secesnej reštaurácii Slávia, ktorá od znovuotvorenia zbiera gurmánske ocenenia, odporúčame ochutnať napríklad vynikajúci jahňací chrbát na grile s mrkvovým pyré, morského vlka s beluga šošovicou alebo pohánkové pirohy plnené konfitovaným kačacím stehnom.

Po delikátnom obede mierime do našej ďalšej destinácie – na Domašu, ktorá je odtiaľto vzdialená niečo cez hodinu cesty. Domaša patrí k naším najväčším, ale aj najteplejším vodným nádržiam, je rozdelená na niekoľko rekreačných stredísk, a ak sem prídete po prvýkrát, určite vás prekvapí, ako je tu krásne. Čistá voda, husté okolité lesy, zelené kopce Ondavskej vrchoviny a aj v najsparnejšom lete svieži vzduch robia z tejto časti Slovenska skvelú letnú destináciu. Za posledné roky sa na Domaši vybudovalo viacero nových prevádzok a minulý rok sa sem s veľkou slávou vrátila výletná loď Bohemia. Ak sa sem vyberiete, ubytujte sa v hoteli Zelená Lagúna a objednajte si izbu s veľkou terasou a výhľadom na jazero, budete sa tu cítiť ako pri mori. Hotel tiež ponúka krytý plavecký bazén, wellness centrum, tenisové a volejbalové kurty, ale napríklad aj mólo, na ktorom sa cvičí joga. A, samozrejme, skvelú gastronómiu! V časti Dobrá sa ale dobre najete aj v Garden Hoteli Domaša alebo sa odvezte loďkou do časti Zátoka, kde nájdete príjemnú ľudovú reštauráciu s výborným jedlom. My na Domaši našu východoslovenskú cestu končíme a ideme si trochu oddýchnuť, no ak pôjdete domov severnou trasou, nezabudnite sa zastaviť v úžasnom Gašperovom mlyne (rezervovať treba dopredu) alebo na niečo jednoduchšie, no rovnako vynikajúce v bistre Moment. Krásnych miest je na Slovensku, samozrejme, oveľa viac, ako je možné obsiahnuť na pár stranách. Je až neuveriteľné, koľko sa toho dá v takej malej krajine obdivovať. Za jedno leto sa to stihnúť určite nedá. My však s objavnými cestami po našej domovine určite nekončíme a verím, že ďalšie námety na potulky po Slovensku vám prinesieme v nasledujúcich číslach.

V krajoch, ktoré sme v našej reportáži nespomenuli, vám Gurmán na Slovensku odporúča nasledovné reštaurácie:

Bratislavský kraj: Zylinder (Bratislava), UFO watch. taste.groove (Bratislava), Art Hotel Kaštieľ (Tomášov), Hotel Zochova chata (Modra-Harmónia), Mlyn 108 (Modra), Pivnica u zlatej husi (Slovenský grob)

Trnavský kraj: Villa Rosa (Dunajská Streda), Château Amade (Vrakúň), Akademia Beer & Bistro (Trnava) Trenčiansky kraj: Afrodita v kaštieli Čereňany (Čereňany)

Žilinský kraj: TOP Restaurant (Žilina) Banskobystrický kraj: Bistro Chef (Zvolen), Pivovar Erb (Banská Štiavnica), 4 sochy (Banská Štiavnica), Galicia Nueva (Halič)

Prešovský kraj: Gašperov mlyn (Batizovce), Reštaurácia Sissi Hotela Lomnica (Tatranská Lomnica), Grand Hotel Kempinski High Tatras (Štrbské pleso)

Autor: Elena Strápková
Foto: autor