Miluje cestovanie a objavovanie gastronómie blízkych aj vzdialených krajín. Rád navštevuje michelinské reštaurácie, ale pochutí si aj na jednoduchom jedle v horách pred stanom. Precestoval celý svet od Islandu až po Vanuatu a s nami sa podelil o niektoré zo svojich cestovateľských zážitkov. Investičný riaditeľ WOOD & Company Martin Šmigura.
Čo bol pre vás zatiaľ zo všetkých vašich ciest najväčší gurmánsky zážitok?
Tých zážitkov bolo, samozrejme, viac, ale prvé, čo mi napadne, je večera v trojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii Azurmendi v Španielsku blízko Bilbaa. Bol to veľmi zaujímavý a prepracovaný koncept. Ponúknu vám asi tridsať chodov so širokou ponukou aj pre vegetariánov, vegánov či ľudí s alergiami. Dali si záležať na detailoch a svojim hosťom okrem neuveriteľných chutí poskytli aj intenzívne zážitky z prezentácie jedla a prostredia. Oslovilo nás to natoľko, že sme sa tam vrátili aj druhýkrát. Na svojich gurmánskych cestách sme jedli aj niečo ako paradajkovú zmrzlinu, ktorá bola paradoxne biela. Alebo prepeličie vajíčka, do ktorých vstrekli hľuzovkovú pastu. Pri takýchto podnetoch sa zamýšľate nad tým, akým spôsobom to vyrábajú a koľko kuchárskeho umenia si to vyžaduje.
Čo je pre vás dôležité, aby ste si povedali, že toto bol skvelý zážitok?
Dobrý gurmánsky zážitok pre mňa neznamená len moderné jedlo v michelinskej reštaurácii. Za podstatné považujem kvalitu a hlavne, nech mi to chutí. Mám rád aj jednoduché koncepty a tradičné recepty. Španielsko je v tomto veľmi príjemnou destináciou. Je tam veľa kuchárov a reštaurácií na vysokej úrovni, ale aj kvalitné bistrá či tapas bary, v ktorých je všade vysoká kvalita. Na Bali sme narazili na naozaj dobrú reštauráciu s otvorenou kuchyňou, kde bolo fascinujúce pozorovať, ako to celé funguje. Musím povedať, že gastronómia na Bali sa za desať rokov neuveriteľne posunula. Dá sa tam na ulici najesť za dve eurá, ale pritom tu nájdete aj reštaurácie michelinskej úrovne.
Spomínate Bali, viem, že máte precestované viaceré krajiny v Ázii, kde stravovanie prebieha väčšinou na ulici. Aký je váš vzťah k streetfoodu?
Ocením dobrý streetfood rovnako ako dobrú michelinskú reštauráciu. Mám skúsenosť, že nie všetko, čo je ocenené hviezdami, aj spĺňa požadované kritériá. V Singapure som bol v podniku, ktorý si robil promo tým, že ide o najlacnejšiu michelinskú reštauráciu sveta. Mali len dve alebo tri úplne jednoduché jedlá typu grilované kura s ryžou a podobne. Bolo to fajn, ale už mi to prišlo trošku pritiahnuté za vlasy, aby to malo takéto ocenenie. Bol to skôr fastfood na štandardnej úrovni. Veľmi sa mi páčilo v Bhutáne, kde turizmus funguje tak, že zaplatíte fixný poplatok štátu a oni vám všetko zabezpečia. Išli sme do hôr a mali sme vlastného sprievodcu, ktorý nám nosil a pripravoval jedlo. Vždy nám niekde po ceste na treku rozložil na obrus desať chodov a mali sme vynikajúcu hostinu. Samozrejme, išlo o jednoduchšie jedlá, ale pre nás exotické. Dôležitá bola celková atmosféra a ľudský rozmer našich sprievodcov.
Sú krajiny, ktoré vám stačilo navštíviť len raz a nemáte ambíciu sa tam vrátiť?
Akúkoľvek krajinu je dobré vidieť už len kvôli zážitku a rozšíreniu cestovateľských skúseností. Ja mám relatívne rešpekt k africkým krajinám. Tam ma to až tak neťahá. Boli sme nedávno na juhu v Juhoafrickej republike a Namíbii, kde to bolo celkom fajn. Lenže potom sme leteli cez Etiópiu a letisko v Addis Abebe v nás zanechalo veľmi zmiešaný pocit.
Sú, naopak, krajiny, kde ste ešte neboli, a máte sen sa tam pozrieť?
Asi Japonsko. Jeho kultúra a gastronómia ma lákajú. Veľmi pozitívnu emóciu mám aj z Južnej Ameriky, kde by som sa niekedy ešte rád vrátil. Juh tohto kontinentu je veľmi pekný, divoká príroda, málo ľudí a jedlo plné chutí. Máme v pláne navštíviť exotickejšie destinácie, ako je Grónsko alebo Špicbergy, kde bude gastronómia asi skôr o čerstvých rybách ako o nejakom väčšom experimentovaní.
Pamätáte si nejaké zaujímavé jedlá z Južnej Ameriky?
Patagónia a Argentína je, samozrejme, najmä o steakoch, Peru bolo viac o zemiakoch, quinoe a vyprážanom jedle. Ja si rád vychutnám dobre a kvalitne pripravené mäso, takže som si to užil.
Čo pre vás znamená skvelý cestovateľský zážitok? Keď vás niečo prekvapí, alebo nejaký extrémny, adrenalínový zážitok, alebo jednoducho len miesto, kde sa cítite dobre?
Plánujeme v krátkom čase cestu na Island, boli sme tam už trikrát, táto krajina sa mi naozaj páči a rád sa tam vraciam. Na mojich cestách sa spája všetko, na čo sa pýtate – sú to krásne a emotívne cestovateľské zážitky, pestré a špecifické chute regiónov, rozmanitosť kultúr, príjemná spoločnosť na cestách, ale aj adrenalín. Najextrémnejšie, čo som zažil, bolo asi Vanuatu. Absolvovali sme výstup na sopku, bol to aktívny kráter, ktorý kontinuálne bublal. Chodilo sa až na jeho okraj, a keď si to človek retrospektívne uvedomí, asi to nebolo úplne rozumné. Ale bol to naozaj intenzívny zážitok.
Máte nejakú obľúbenú reštauráciu u nás na Slovensku alebo nablízku, v Česku, v Maďarsku?
Bratislava začína byť zaujímavá aj po gastronomickej stránke. Na Slovensko sa vracajú skúsení šéfkuchári, ktorí si otvárajú vlastné koncepty a darí sa im. V globále ale máme stále na čom pracovať. Verím, že sme na dobrej ceste. Absolvujem veľa pracovných stretnutí práve v reštauráciách, preto ich vnímam skôr cez túto optiku – ako dobré miesto, kde sa v príjemnom prostredí a pri fajn jedle dokážem pozhovárať s obchodnými partnermi. Sú to miesta, ktoré často zohrávajú dôležitú úlohu pre vnútornú pohodu, ktorá sa prenáša aj do rokovaní.
Tento a veľa ďalších zaujímavých článkov a aj tipov na zážitky a cestovanie nájdete v novom čísle Gurmána. Stačí si ho objednať cez našu stránku.
