Nastávajúcu letnú sezónu, fungovanie počas pandémie koronavírusu aj situáciu na pracovnom trhu hodnotili predstavitelia reštaurácií a hotelov na dvojdňovej . HORECA konferencii 2022, ktorá sa konala tento týždeň v Žiline. Prezident Asociácie hotelov a reštaurácií, Marek Harbuľák v tejto súvislosti skonštatoval, že štátna pomoc podnikom skutočne pomohla prečkať najhoršie „pandemické“ časy.
„Sprostredkované informácie o výbere DPH ukazujú, že pokles počtu podnikov s SK NACE kódom, ktorý prislúcha k ubytovacím a gastro službám, bol minimálny. Štátna pomoc, i napriek určitým výhradám k rýchlosti vyplácania, zamestnávateľom pomohla.“
To potvrdzuje i generálny riaditeľ Sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby SR, Tomáš Ondečka: „Segmentu ubytovania a gastra sme zo schém štátnej pomoci doposiaľ vyplatili 95 miliónov eur. Ešte stále diskutujeme aj o možnosti čerpania pomoci za január a február tohto roka, práve v týchto mesiacoch totiž časť podnikov ešte stále zaznamenávala pokles tržieb o 25-50%,“. Zamestnávatelia z gastra a hotelierstva spoločne diskutovali aj o blížiacej sa letnej dovolenkovej sezóne. Počas nej síce očakávajú vyšší podiel zahraničnej klientely, predovšetkým zo susedných krajín Slovenska, avšak čísla podobné obdobiam z pred vypuknutia pandémie nepredpokladajú. Dôvodom sú vyššie životné náklady domácností, vojnový konflikt na Ukrajine i zmeny spotrebiteľského správania a preferencií turistov.
„Predovšetkým slovenskí zákazníci v súčasnosti prehodnocujú výšku výdavkov na dovolenku a voľný čas, čo môže spôsobiť krátenie dovoleniek i menší počet prenocovaní,“ pokračuje Marek Harbuľák.
Chýba 10 000 zamestnancov
Ďalšou z kľúčových tém konferencie boli zmeny na trhu práce. V dôsledku pandémie koronavírusu a s ňou súvisiacou (ne)istotou stability pracovných miest zo sektoru HORECA v uplynulých rokoch odišli tisíce zamestnancov. Podľa údajov pracovného portálu Profesia.sk len v roku 2020 prácu v gastre ukončilo takmer 8 000 ľudí.
„S akútnym nedostatkom pracovníkov bojujeme aj naďalej, o čom svedčí stále viac ako desaťtisíc voľných pracovných miest. Otázkou preto zostáva nielen to, ako obnoviť dôveru bývalých zamestnancov v prácu v týchto odvetviach no i to, kde a ako efektívne hľadať kvalifikovaných pracovníkov i nové talenty,“ vysvetľuje prezident AHRS.
Požiadavky na schopnosti a zručnosti zamestnancov v sektore HORECA pritom výrazne mení i digitálna transformácia spoločnosti. Tá sa pritom v praxi nutne netýka len starších zamestnancov, no i kategórie takzvaných mileniálov. „Automatizácia a digitalizácia už o niekoľko rokov zasiahne každú druhú pracovnú pozíciu. Tie sa buď transformujú alebo zaniknú – najväčšie zmeny pritom očakávame pri pozíciách s vysokým podielom fyzickej práce. Príprava budúcich absolventov škôl, ale aj kvalitné celoživotné vzdelávanie zamestnancov budú zohrávať kľúčovú úlohu,“ zdôrazňuje Lucia Lednárová Dítětová, analytička spoločnosti Trexima.
Zamestnávanie ľudí z Ukrajiny nie je záchrana
Napriek tomu, že obsadiť voľné pracovné miesta by mohli aj odídenci z Ukrajiny, miera do akej v skutočnosti pomôžu nahradiť chýbajúcu pracovnú silu je otázna. Od vypuknutia vojnového konfliktu našlo v sektore HORECA uplatnenie už viac ako 500 Ukrajincov – napriek statusu dočasného útočiska ich však podľa prezidenta AHRS, Mareka Harbuľáka v praxi nebolo a stále ani nie je jednoduché zamestnať.
„Narážame nielen na byrokraciu, no i na to, že uchádzači o zamestnanie deklarujú, že sa chcú domov vrátiť ihneď ako im to situácia umožní. Zároveň s touto prácou často nemajú žiadne skúsenosti. Musíme ich preto najskôr zaškoliť, a tento proces, v závislosti od typu práce, nejaký čas trvá.“ Mnohým odídencom v praxi komplikuje či dokonca znemožňuje nájdenie si zamestnania nedostatočné zázemie. Asociácia zdôrazňuje, že v tejto oblasti by im mal vhodné podmienky, vrátane starostlivosti o deti, zabezpečiť štát.
„Od vypuknutia vojnového konfliktu improvizujeme ako vieme. Zopakovala sa situácia z obdobia pandémie – štát na túto situáciu nebol a ani po mesiacoch stále nie je pripravený, a ani schopný na vzniknutú situáciu pružne zareagovať, a to je chyba,“ konštatuje Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska.
Asociácia však oceňuje, že štát vyšiel v ústrety jej iniciatíve a spoločne s hoteliermi uľahčil odídencom získavanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré je pre prácu v gastre a hotelierstve nevyhnutné. „Úrad verejného zdravotníctva nám vyšiel promptne v ústrety a aktívne sa zapojil do zefektívnenia študijných materiálov pre odídencov. Tie tiež v značnom rozsahu preložil aj do ukrajinského jazyka. Získať zdravotný preukaz síce stále nie je jednoduché, no s aktívnou pomocou zamestnávateľov sa to dá,“ uzatvára prezident AHRS, Marek Harbuľák.
