Už takmer rok zápasia ubytovacie zariadenia a gastro prevádzky s rozsiahlymi negatívnymi dopadmi energetickej krízy. Najnovšie prieskumy Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) potvrdzujú, že prežitie viac než polovice z nich je závislé od štátnej pomoci. Napriek tomu, že podniky mohli v minulom roku žiadať o kompenzácie za mesiace august a september, výzvu, ktorá by pokrývala obdobie od októbra až decembra minulého roka ministerstvo hospodárstva doposiaľ nezverejnilo. Mnohé prevádzky tak stoja pred otázkou, ako a z čoho tento mesiac extrémne účty za energie zaplatia.
Z aktuálneho prieskumu AHRS o cenách elektrickej energie a plynu v období od októbra do decembra minulého roka vyplýva, že v danom čase nakupovala takmer polovica prevádzok energie za výrazne vyššie ako zastropované ceny. Pri plyne išlo o približne štvrtinu prevádzok.
Mnohí podnikatelia pritom zistili skutočné náklady a výšku cien za nakupované energie až po doručení zúčtovacích faktúr, a tak musia v krátkej lehote doplatiť vysoké nedoplatky. Počet takýchto prevádzok pritom opäť výraznejšie vzrástol už v úvode tohto roka, kedy mnohým z nich skončili garantované zmluvy so svojimi dodávateľmi.
Od januára je tak až polovica gastro a ubytovacích zariadení nútená nakupovať energie za spotové či trhové ceny. „Dodávatelia energií dnes, pochopiteľne, odmietajú uzatvárať zmluvy na dlhšie obdobie. Takýto stav podniky zmeniť nedokážu. Viac ako 90% prevádzok pôsobiacich v HoReCa sektore tvoria malé a stredné podniky, ktorých vyjednávacia pozícia nie je dostatočná na zabezpečenie takýchto podmienok,“ upozorňuje prezident AHRS, Marek Harbuľák.
Problémom pre domáce gastro a hotelierstvo je aj samotná výška cenových stropov energií. Zastropované ceny totiž predstavujú až trojnásobok ceny, ktorú prevádzky platili pred rokom. Napriek tomu, že množstvo hotelov, penziónov a reštaurácií spadá z hľadiska počtu zamestnancov či obratov do kategórie malých a stredných podnikov, z hľadiska spotreby energií nepatria do režimu tzv. chránených podnikov, ktoré dostávajú zálohové platby s prepočtom len do výšky zastropovaných cien energií. Tieto podniky teda v praxi musia zaplatiť neraz sedem až desaťnásobne vyššie zálohové platby ako v minulom roku.
„Mnohé z týchto podnikov pritom v súčasnosti ešte navyše stále splácajú dlhy z pandemického obdobia. Spolu s vysokými zálohami za energie tak čelia problémom s cash flow. Nie je v ich silách zaplatiť vysoké zálohy dodávateľom energií a zároveň splácať dlžné sumy štátu. Tu musí začať okamžite konať štát,“ zdôrazňuje Harbuľák.
Práve z tohto dôvodu sa asociácia ešte minulý týždeň obrátila na ministra hospodárstva a požiadala ho o urýchlené zverejnenie výzvy na kompenzáciu vysokých cien energií aj za obdobie mesiacov október až december 2022. Stanovisko ministra k tejto veci však HoReCa sektor doposiaľ nedostal. „Na základe medializovaných informácií o čerpaní kompenzácií podnikov za obdobie august až september vyplatilo ministerstvo hospodárstva žiadateľom o kompenzáciu celkovo 107 miliónov eur. To predstavuje len zhruba tretinu alokovanej sumy pre tento účel, čo považujeme za nedostatočné,“ uzatvára prezident AHRS.
