Bol január 2010 a na Slovensku sa prvýkrát konalo národné kolo svetoznámej kuchárskej súťaže Bocuse d’Or. Nikto sme poriadne nevedeli o aké veľkolepé podujatie ide. Srdcom myšlienky bol Jardo Žídek, ktorý prišiel spoza hraníc a myslenie mimo zaužívaných cestičiek priniesol so sebou (a stále po nich chodí). Tak sme boli svedkami výnimočnej súťaže, prísnych pravidiel a neuveriteľnej atmosféry.
Potom sa na dlhých 11 rokov po Bocuse d´Or zľahla zem, nenašli sa sponzori a nadšenie jedného človeka nedokázalo strhnúť potrebnú masu. Až prišla pandémia, s ňou frustrácia a potreba vidieť svetlo na konci tunela. Reštauráciám chýba podpora štátu, to vedia aj tí, ktorí v gastre alebo turistickom ruchu nepracujú. A tu sa sčista-jasna objavili ľudia, ktorí začali myšlienke organizácie Bocuse d’Or na Slovensku opäť veriť a priniesli so sebou aj potrebnú finančnú podporu. Ak niekto chce urobiť pre reštaurácie niečo viac a pri tom aj motivovať, tak je to práve METRO. Aby sme na nikoho nezabudli, tak organizáciu si pod svoje krídla vzal Slovenský zväz kuchárov a cukrárov a nadšenie a energia Vojta Artza sú nákazlivé. Dokopy sa dali povestné 3 prúty, ktoré nič nezlomí, tak tomu veríme. Národné kolo súťaže sa teda konečne uskutoční 24. novembra.
Jardo, ty si prezidentom Bocuse d’Or Slovakia, stál si pri myšlienke priviezť na Slovensko prestížny kuchársky šampionát, prečo?
Pretože som si myslel, že to bude super a že Slovensko, našich kuchárov a gastronómiu si všimnú aj vonku. Veril som tomu, že to zaujme kuchárov, médiá, dôležitých ľudí, ktorí vedia, že ak podporia cestovný ruch, tak to na konci dňa to prinesie peniaze do štátnej kasy. Pravdou však bolo, že to nikoho nezaujímalo, nikto nevedel kto je Paul Bocuse a aký úžasný projekt naštartoval. Pre mňa osobne to bolo sklamanie a úplné vytriezvenie. Síce sme sa zúčastnili európskeho kola, kam nás komisia vybrala, ale stratil som ilúzie a projekt som odložil na poličku. Až ma tento rok oslovil generálny riaditeľ spoločnosti METRO a spýtal sa ma na Bocuse. Otvorene som sa ho spýtal, či sa chce len o tom baviť alebo chce do toho investovať. Povedal mi, že chce investovať a mám pripraviť rozpočet. Vieš, ak cítiš z človeka, že vidí ďalej, ako na koniec excelovskej tabuľky a má úprimnú snahu niečo urobiť, tak ťa to neuveriteľne naštartuje. Účasť na Bocuse d’Or ťa dostane do svetových médií, všimnú si ťa v zahraničí, zaujmeš svetové gurmánske bedekre. Nie je to o kuchárovi a jeho reštaurácii. Je to o krajine a mňa oslovila súkromná spoločnosť, ktorá investuje do propagácie Slovenska. Na jednej strane, super, poďme do toho ale na druhej som smutný, že je zatiaľ štát ticho. Dúfam, že nie dlho😊.
Čo je náplňou práce prezidenta počas konania národného a európskeho kola súťaže?
Prezident je silné slovo, je to skôr hlavná funkcia a to, že si členom degustačnej komisie. Počas národného kola hlavne pomáhaš s organizáciou, máš nejaké skúsenosti a meno aj v zahraničí a tým pomáhaš pri zháňaní porotcov, hľadaní mentora či trénera. V tomto som našiel parťáka vo Vojtovi Artzovi, ktorý ako hlavný organizátor za SZKC pomáha s mnohými vecami a ako som spomínal, toto všetko by bez silného finančného partnera nešlo. Počas európskeho kola sa musím zúčastňovať všetkých predpísaných prezentácii, benefícií, stretnutí so sponzormi a podobne. Venujem sa teda úplne iným veciam a vôbec nemôžem byť v kontakte so svojim tímom. V Ženeve ma na to dôrazne upozornili a teraz je to dokonca aj v pravidlách súťaže, že sa prezident nemôže kontaktovať s národným tímom 😊. Je to dôkladne premyslená súťaž s prísnymi pravidlami aj pre prezidentov.
Bol si sa pozrieť na svetovom kole v Lyone, ako porotca si bol na európskom kole v Ženeve v roku 2010 – čo ti ostalo v pamäti z týchto podujatí? Čo ťa prekvapilo a zarazilo, že u nás to tak ešte nefunguje?
Ako prvé ma ohúrilo to množstvo ľudí v bielych rondonoch! To je ako keby si prišiel do kuchárskeho neba 😊. Druhá vec bola neuveriteľná atmosféra. Všade entuziazmus, nadšenie, fanúšikovia, ktorí prišli podporiť svoj tím s neodmysliteľným hlukom a rachotom bubnov. Podobná atmosféra ako počas majstrovstiev sveta v hokeji, keď hrajú Slováci. Pre súťažiacich je to tiež čosi ohromné, ak si predstavíš, že bežne kuchári varia v kuchyniach ako keby za oponou. Tu sú doslova na javisku. V oboch prípadoch som zažil príchod Paula Bocusa medzi kuchárov a do poroty. Bol to skutočne charizmatický človek. Bolo by fantastické, ak by sme podobnú atmosféru mohli opäť zažiť.
V Ženeve si bol členom poroty, čo ťa prekvapilo?
Zistil som, že tie hodnoty, na ktoré tlačia organizátori, sú skutočné. Čiže duchom súťaže nie len boj o prvé miesto, ale napríklad aj odovzdávanie vedomostí a pomoc druhým. Tak to bolo – víťazné tímy pomáhajú ostatným štátom s mentoringom a trénovaním. Ďalej je to pokora vo víťazstve a žiarivosť v prehre. Ty tam sedíš a vidíš tie kuchárske hviezdy, ktoré ťa oslovia, bavia sa s tebou a prídu ako obyčajní ľudia. Víťaz v Ženeve prišiel nenápadne s koženou taškou a ty ho na konci dňa vidíš na stupni víťazov. Ale teraz k vareniu. Pred 11 rokmi sme tam išli ako skauti a ten rozdiel v informáciách a zahraničných skúsenostiach som videl. To sa odrazilo aj na varení. Mali sme síce parádneho trénera s dvomi michelinskými hviezdami, no ani to však nestačilo. Potrebuješ niekoho (trénera, mentora), kto má súťaž odžitú a vie, na čo sa treba sústrediť, kde pritlačiť, ubrať. Francúzi mali v Ženeve trénera a sedem mentorov a aj tak vyhrali Škandinávci. Ako som však videl tohtoročných súťažiacich, tak sme sa ohromne posunuli a chalani k tomu pristúpili na úplne inej úrovni. Takže dnes si hovorím, sakra my na to máme! A práve preto komunikujeme veľmi intenzívne s nórskym kuchárom, ktorý by bol náš mentor a získal na Bocuse d’Or zlatú sošku. A či sa prebojujeme do finále? Ja o tom snívam 😊. To by bola nádhera!
Zdroj fotiek: Bocuse – Sirha Bocuse d’Or Finale 2021 – GL events a Jaroslav Žídek s Vojtom Artzom SZKC
